Preskočiť na obsah

K teórii socálnej prevencie

Nelátkové návykové choroby v kontexte sociálnopatologických javov a vybrané aspekty komunikačných závislostí

K vymedzeniu pojmu sociálna patológia
Sociálna patológia  ako odborný pojem má viacero významov. Je zrejmé, že ňou označujeme jednak vednú disciplínu, jednak študijný predmet, ale rovnako a pravdepodobne asi najfrekventovanejšie týmto pojmom vymedzujeme spoločensky nežiaduce, chorobné javy spoločnosti.

Definícia sociálnej patológie
Ak by sme chceli prostredníctvom definície vymedziť sociálnu patológiu, môžeme ako príklad uviesť P. Ondrejkoviča, ktorý sociálnu patológiu definuje ako „súhrnný pojem pre označenie chorých, nenormálnych, všeobecne nežiaducich spoločenských javov. Patria sem aj sankcionované formy deviantného správania, ako aj štúdium príčin ich vzniku a existencie (Ondrejkovič, 2001, In: B. Kraus a J. Hroncová, 2007,s.9 )“.
Hartl, P. – Hartlová, H. v Psychologickom slovníku (2000, s. 401) uvádzajú, že „sociálna patológia je starší výraz pre odvetvie sociológie, ktorá sa rozvíjala v Anglicku na začiatku 20. stor. a zaoberala sa priebehom a podmienkami abnormálnych sociálnych procesov ako sú zločinnosť, alkoholizmus, pracovné úrazy, dopravná nehodovosť, sociálne podmienené psychické poruchy, chudoba, nezamestnanosť a pod.“ 
Z významných česko-slovenských autorov, ktorí sa venujú vo svojej tvorbe problematike sociálnej patológie možno spomenúť sociológa I. A. Bláhu, zo súčasných českých autorov možno spomenúť R. Jedličku, P. Klímu, J. Koťu, J. Němca,  J. Pilařa, K.  Kalinu, K. Nešpora,  a zo súčasných slovenských autorov napr. J. Hroncovú, P. Ondrejkoviča, Z. Bakošovú, I. Emmerovú, I. Hupkovú a iných.
Uviedli sme už, že predmetom záujmu sociálnej patológie sú sociálno-patologické javy (teda spoločensky nežiaduce javy) a sociálne problémy spoločnosti. Sociálna patológia sa okrem iného zameriava aj na zisťovanie príčin, sociálno-patologických javov, ich genézy (vývoja), dôsledkov, typológiu, klasifikáciu  a pod.
Ako v tejto súvislosti uvádza J. Koťa (In: R. Jedlička et al., 2000, s. 63) „spoločnosť môže budiť na prvý pohľad dojem neprebernej pestrosti, chaosu až anarchie životných foriem, ale v súčasnosti je jej fungovanie založené na normatívnom poriadku. Tento poriadok predstavuje súbor písaných a nepísaných predpisov a očakávaní, ktoré sa vzťahujú k ľudskému správaniu. Písané predpisy predstavujú ústavu, zákony, vyhlášky a nariadenia, nepísané sa spravidla odvíjajú z tradícií a zvyklostí daného spoločenstva.“ (In: R. Jedlička et al.  2000, s. 63)
Ako autor v tejto súvislosti ďalej poznamenáva „ bez rešpektu k sociálnym (spoločne zdieľaným) normám by sa akékoľvek spoločenstvo zmenilo na neprehľadný chaos a vznikal by zrejme rad konfliktov s nepredvídateľným priebehom a následkami.“ Je však zrejmé, že na druhej strane, v každom spoločenstve sa nájdu jednotlivci či skupiny, ktorí nerešpektujú sociálne normy, správajú sa v rozpore k zavedenému poriadku, pričom ako citovaný autor dodáva „porušovanie, ale aj dodržiavanie tohto poriadku je pritom sankcionované“. Sankcia (z latinského sanctio: potvrdzujem, schvaľujem) je neutrálny výraz, ktorý bol do sociálnych vied prenesený z právnickej terminológie. Pojem sankcia podľa Hartla, P. – Hartlovej, H. sa v Psychologickom slovníku vymedzuje „ako tresty ale aj odmeny, ako prostriedok sociálnej kontroly v spoločenských skupinách“. (2000, s. 522)
Zjednodušene môžeme sankcie rozdeliť na pozitívne a negatívne.
Spektrum pozitívnych sankcií okrem iného podľa J. Koťu zahŕňa „jednoduché prijatie a akceptácie sociálnym okolím, psychické a vecné odmeny, pochvaly (peniaze, vyznamenania), ktoré sú udeľované tým, ktorí dodržujú spoločne rešpektované pravidlá. Zrejmé je však, väčšia pozornosť venovaná negatívnym sankciám, trestom za nedodržanie či porušovanie noriem. Trestné postihy obsahujú neobyčajne širokú škálu od jednoduchého zavrhnutia, prejavov nesúhlasu až po fyzické obmedzovanie (napr. väzenie,  dokonca aj vyhnanstvo či zabitie). Pozitívne aj negatívne sankcie bývajú v spoločnosti formalizované, čo znamená, že mnohé sa riadia pomerne presne definovanými pravidlami a postupmi ich udeľovania“.

Sociálno-patologické javy sa odvodzujú od tzv. „normality spoločnosti“ čiže od štandardizovaného, očakávaného a vyžadovaného správania.
Pod sociálnou normou Hartl, P. – Hartlová, H. chápu  „spoločensky záväzný spôsob správania príslušníkov určitej skupiny; pričom dodržiavanie normy je preferované a posilňované a nedodržiavanie naopak sankcionované a tlmené. Sociálne normy sa členia na kodifikované (vyjadrené) a subsistentné (nie sú presne vyjadrené, dané sú tradíciou a pod.)“
Ako v tejto súvislosti ďalej rozvíja P. Ondrejkovič „Sociálne normy spoločnosti sú spoločensko-historicky podmienené a menia sa s vývojom spoločnosti. Podobne sa mení aj štruktúra sociálno-patologických javov. Každá spoločnosť si tvorí vlastné normy správania, sankcie za ich nedodržiavanie, o čom svedčí história a súčasný stav v jednotlivých krajinách, pre ktoré je typická diferenciácia právnych i mravných noriem, ktoré si spoločnosť vytvorila“. (Ondrejkovič, P.: Sociálna patológia, Bratislava, 2000, s. 9 In: B. Kraus a J. Hroncová ,2007, s. 9, B. Kraus a J Hroncová ,2007, s. 10)

Vo vzťahu k sociálnym normám možno sociálne správanie podľa Ondrejkoviča členiť takto:
normokonformné (resp. konformné) sociálne správanie, ktoré je v súlade s normami spoločnosti;
nonkonformné, nápadné, provokujúce sociálne správanie, ktoré je v rámci tolerančného limitu, spoločensky ešte akceptovateľné;
deviantné, odchýlne od normality, ktoré členíme na:
disociálne
asociálne až antisociálne
delikventné
kriminálne

Odborným termínom sociálna patológia súhrnne označujeme choré, nenormálne, všeobecne nežiaduce spoločenské javy.
B. Kraus a J. Hroncová (2007, s. 10 – 11) v tejto súvislosti charakterizujú aj pojem sociálna deviácia. Sociálna deviácia z latinského deviatio = odchýlka, úchylka, znamená odchýlku od štandardizovaného sociálneho správania.
Kriminálne správanie je najťažšou formou deviantného správania sa, a je sankcionované trestným zákonom. Týmto termínom sa označuje kriminálne správanie, ale tiež každé sociálne správanie (indivídua alebo skupiny), ktoré porušuje nejakú sociálnu normu, a preto je určitou časťou spoločnosti odmietané. Deviáciu vnímame vždy v kontexte so všeobecnými normami, ktoré nie sú všade rovnaké. Každá spoločnosť si tvorí vlastné normy správania i sankcie (tresty) za ich nedodržiavanie.
Sociálno-patologické javy sa odvodzujú od tzv. „normality spoločnosti“ čiže od štandardizovaného, očakávaného a vyžadovaného správania sa.

Klasifikácia sociálnopatologických javov
V texte sme už uviedli citáciu P. Ondrejkoviča, ktorý hovorí o tom, že sociálne normy spoločnosti sú spoločensko-historicky podmienené a menia sa s vývojom spoločnosti.
Ako v tejto súvislosti uvádza vyššie citovaný autor na prelome 19. – 20. storočia boli za sociálno-patologické javy považované: samovražednosť, alkoholizmus, homosexualita, prostitúcia, rozvodovosť, nezamestnanosť a vojna.
Neskôr sa k nim pridali aj narkománia, drogové závislosti, násilie a agresivita, patológia rodiny a pohlavné choroby.
V súčasnosti do skupiny nežiaducich spoločenských javov a sociálnych problémov patria  najmä:
– delikvencia a kriminalita
– samovražednosť (suicídium);
–  šikanovanie a agresivita;
–  prostitúcia a iné sexuálne deviácie (variácie)
– týranie, zneužívanie a zanedbávanie detí – syndróm CAN
a rodovo (geneder) podmienené násilie;
– xenofóbia  a rasizmus;
– agresivita a šikanovanie;
– patologické závislosti
– (sem patrí okrem drogovej závislosti aj hráčska závislosť a kultová závislosť. Novodobým fenoménom sú závislosti súvisiace s kultom tela – tanorexia – závislosť od opaľovania sa a hnedej pokožke, závislosť  od športovania, ale aj poruchy príjmu potravy – anorexia, bulímia, záchvatové prejedanie, ale aj bigorexia (závislosť na cvičení, raste svalov spojená s úpravou stravy a nezriedka spojená so zneužívaním anabolík či steroidov) a ortorexia (závislosť na zdravom životnom štýle spojená s konzumáciou výlučne iba biopotravín), ale aj iné s kultom tela nesúvisiace závislosti – závislosť na sexe (erotománia a nymfománia) vzťahové závislosti, patologické nakupovanie tzv. oniománia alebo schopingholizmus.
K novodobým, ale nie menej významným, sociálno-patologickým javom s aspektom závislosti, patria aj ďalšie tzv. komunikačné závislosti – (problémové užívanie chatu, internetu, a mobilného telefónu).
Ako v tejto súvislosti uvádzajú B. Kraus a J Hroncová (2007, s. 11) do skupiny „nežiaducich spoločenských javov a sociálnych problémov patria ďalej:
– chudoba; nezamestnanosť; dopravná nehodovosť a iné odchýlky“
.
 Iní autori k sociálno-patologickým javom ešte pridávajú aj
– bezdomovstvo; rôzne formy extrémizmu; patologické subkultúry mládeže; rôzne formy sociálnych deviácií v školskom prostredí akými sú záškoláctvo, krádeže a podobne“.
Český autor, významný adiktológ M. Miovský, v tejto súvislosti hovorí o rizikovom správaní, medzi ktoré okrem vyššie uvedených sociálno-patologických javov zaraďuje aj sexuálne rizikové správanie sa a niektoré formy adrenalínových športov.
Vyššie uvedený výpočet sociálno-patologických javov zaiste nie je úplný. Ako sme už uviedli, sociálno-patologické javy sú iba odrazom spoločnosti, v ktorej žijeme. A preto, aj v súčasnosti, kopírujú našu konzumnú, na výkon orientovanú  spoločnosť. Je preto nanajvýš pravdepodobné, že tak, ako sa bude naša spoločnosť meniť, budeme zaznamenávať aj zmeny v oblasti sociálno-patologických javov. 
Tento fakt asi najvypuklejšie ilustruje už spomenutý fenomén prudkého rozvoja „komunikačných závislostí“ v súvislosti s rozvojom mobilných telefónov a informačných technológií.
 Prvky závislostného správania sa vo vzťahu k využívaniu k mobilu sú dnes už nanajvýš zrejmé u mnohých jednotlivcov. Psychiatri už zaznamenávajú prípady pacientov, ktorým bolo nutné ordinovať liečbu. Ide o pomerne nový technický výdobytok doby – pred 15 – 20 rokmi pravdepodobne nejestvoval človek, u ktorého by bola rozvinutá závislosť takéhoto druhu. Obdobne je to aj s ďalším technickým výdobytkom doby – internetom a s ním súvisiacimi chatmi a mailami. Problémovým správaním s prvkami závislostného aspektu sú tiež tzv. vzťahové závislostí – rodičovská, partnerská či závislosť od siekt a kultov (náboženských, ekonomických, politických ale aj výchovno-terapeutických)..

Komunikačné závislosti
Závislostné správanie, ktorým označujeme látkové a nelátkové závislosti, patrí medzi tzv. sociálno-patologické  javy. Tak ako sa mení a vyvíja spoločnosť, v ktorej žijeme, mení sa aj spektrum tzv. sociálno-patologických javov, ktoré sú jeho neželateľnou súčasťou. K zmenám dochádza nielen v oblasti tzv. drogových závislostí (napr. módnosť niektorých psychoaktívnych látok), ale zmenami je poznačená aj v oblasť závislostí nelátkovej povahy. Ako príklad možno uviesť prudký rozvoj nových tzv. komunikačných závislostí.
Patologický vzťah k internetu a počítačom má analógiu v 6 znakoch, (diagnostických kritériách), prostredníctvom ktorých vymedzujeme akúkoľvek (látkovú i nelátkovú) závislosť. Sú nimi:
1) znak: silná túžba alebo nutkanie tzv. baženie alebo angl. craving
2) znak: problémy v sebaovládaní,
3) znak: odvykací stav,
4) znak: vzrast tolerancie,
5) znak: postupné zanedbávanie iných potešení alebo záujmov a koníčkov,
6) znak: pokračovanie aj napriek zjavným škodlivým následkom.

Postupne sa zameriame na niektoré aspekty návykového správania práve vo vzťahu k internetu a mobilnému telefónu.
Návykové spávanie vo vzťahu k počítačom zaraďujeme medzi návykové a impulzívne poruchy (teda do tej istej skupiny ako patologické hráčstvo alebo patologické nakupovanie).
Ako môžeme vymedziť  závislosť na  internete?
Pre tento sociálno-patologický jav dodnes nie je ustálená jednotná terminológia. Pre jeho označenie sa používajú odlišné názvy ako napríklad závislosť na internete alebo aj problémové používanie internetu
Všeobecne sa závislosť na užívaní internetu definuje ako používanie internetu, ktoré so sebou prináša do života jedinca psychologické, sociálne, pracovné alebo školské komplikácie.
Všeobecne odborníci riziká spojené s problémovým užívaním internetu rozdeľujú do 4 skupín:

1) Kariéra (štúdium a zamestnanie) napr. zhoršenie prospechu a zameškané vyučovacie hodiny v dôsledku užívania internetu do neskorých nočných hodín. U pracujúcich ľudí sa nadmerné trávenie na internete prejavuje v zníženej pracovnej efektivite,
2) Duševné zdravie a sociálne vzťahy napr. zvýšená depresívnosť, negatívny dopad na medziľudské vzťahy, ktoré potom vedú k samote a sociálnej izolácii,  
3) Telesné zdravie napr. zhoršenie zraku, narušenie cyklu spánok – bdenie v       dôsledku spánkovej deprivácie, bolesti ramien, chrbta, hlavy, rúk, prstov a pod.,
4) Finančné straty napr. v súvislosti s opakovanými inováciami softwarového a hardwarového vybavenia počítača, či platenia množstva peňazí za užívanie internetových služieb  a pod.
Chat je jednou z oblastí, pri ktorej psychológovia už pár rokov upozorňujú na jeho vysoký potenciál rizika smerom ku vzniku závislosti. Riziko predstavuje najmä pre ľudí, ktorí majú problémy v reálnych sociálnych vzťahoch. Pri chatovaní môžu všetky svoje handicapy zakryť. Komunikácia cez internet poskytuje veľa času na premýšľanie nad odpoveďou, zámerné vyhnutie sa odpovedi a pod.
Odborníci varujú, že práve možnosť získať ľahko novú identitu (zmeniť možno vek, pohlavie, povolanie...) podľa svojho želania je pre mnoho ľudí lákadlom, ktorému len veľmi ťažko odolávajú.

Ozajstný problém však nastáva vo chvíli, keď na sieti začneme hľadať záplatu na vlastné problémy a pobyt v chatovacích miestnostiach sa pre nás stane únikom z reálneho sveta. Hoci diagnóza závislosti na internete a chate zatiaľ nebola oficiálne zaradená do diagnostických tabuliek, napríklad v Nemecku už existuje klinika špecializovaná na liečbu tohto typu závislosti a v USA funguje obdoba anonymných alkoholikov, skupinová terapia pre osoby závislé na internete. Paradoxne poradenstvo  pre nich je dostupné práve na internete.

Young (1998, citované podľa P. Vondráčkovej a J. Vacka) rozdeľuje problémové užívanie internetu do piatich základných kategórii:

a) závislosť na virtuálnej sexualite, ktorá sa prejavuje kompulzívnym používaním webových stránok s pornografickým obsahom,
b) závislosť na virtuálnych vzťahoch má zasa podobu nadmerného venovania sa online vzťahom,
c) internetové kompulzie, medzi ktoré napríklad patrí hranie online počítačových hier či internetové nakupovanie,
d) preťaženie informáciami, kam môžeme zaradiť nadmerné surfovanie na internete alebo hľadanie v online databázach
e) závislosť na počítači, ktorou označuje najčastejšie nadmerné hranie počítačových hier.


Aj problémové užívanie mobilného telefónu patrí do oblasti tzv. komunikačných závislostí. Anglickí psychológovia uskutočnili rozsiahly výskum, ktorý sa týkal vzťahu dospievajúcich k ich mobilným telefónom. Asi neprekvapí fakt, že väčšina adolescentných respondentov prejavovala k svojmu telefónu tak vrelý vzťah, ako by to bola živá osoba. Pri jeho popise volili slová, ktoré bežne používame pri popise niekoho milovaného a neboli schopní bez neho stráviť dlhšiu dobu než niekoľko pár minút.
Závislosť na mobilnom telefóne a to nielen na hovoroch, ale aj s ním súvisiaca závislosť na textových a obrazových správach – SMS a MMS správach či nahratie videa na mobil, patria medzi ďalšie, novodobé fenomény v oblasti závislostí. Ľudia, ktorí touto závislosťou trpia, nie sú schopní vzdialiť sa od svojho mobilu na dlhšiu dobu než na pár minút. Nevypínajú ho ani v noci, cez víkend, a neustále ho kontrolujú, či nemajú zmeškaný hovor alebo textovú správu. Spolu s tým, ako sa rozvíja problémové užívanie a postupuje smerom k závislosti, sa komunikácia takéhoto človeka minimalizuje iba na styk prostredníctvom telefónu. Odborníci predpokladajú, že príčiny vzniku závislosti na mobile a textových a obrazových správach môžu byť dve:
– jednak to môžu byť opäť sociálne zábrany, ktoré človeku znemožňujú normálne medziľudské kontakty,
 – jednak nedostatok potvrdenia vlastnej hodnoty od ostatných ľudí.
Zjednodušene to v podstate znamená, že ak s niekým telefonicky hovoríme alebo ho prinútime odpovedať na textovú správu, máme k dispozícii očividné potvrdenie toho, že nás dotyčná osoba registruje, a ľahko si to potom môžeme interpretovať ako potvrdenie vlastnej hodnoty.

Mediálna výchova ako prostriedok zvyšovania mediálnej gramotnosti.
16. decembra 2009 uznesením č. 923 bola prijatá Koncepcia mediálnej výchovy v SR v kontexte celoživotného vzdelávania. Tá určuje rámec mediálnej výchovy ako prostriedku zvyšovania mediálnej gramotnosti jednak vo formálnom  a jednak v neformálnom vzdelávaní.
Podľa spoločnosti Microsoft, ktorá realizuje projekt Bezpečne na internete, stretávanie sa ľudí cez internet nesie so sebou, v porovnaní s bežným fyzickým kontaktom, omnoho väčšie riziká. Medzi nimi možno spomenúť napríklad internetové šikanovanie, zneužitie osobných informácií, sledovanie nevhodných obsahov a mnohé ďalšie.

Záverom:
Ako sme uviedli, do spektra sociálno-patologických javov našej súčasnej spoločnosti patria aj drogové inak tiež nazývané aj látkové závislosti. Je potešujúce, že práve problematika drogových závislostí, ako jedna z oblastí sociálno-patologických javov, je oblasťou, ktorej Národné osvetové centrum – kabinet sociálnej prevencie venuje, rovnako ako problematike nelátkových návykových chorôb či prevencii kriminality, náležitú pozornosť. Okrem iného je to aj vo forme vydania samostatného čísla Informačno-vzdelávacieho bulletinu rezortu kultúry – Sociálna prevencia. Túto skutočnosť ocenia najmä praktickí realizátori prevencie sociálno-patologických javov nielen v kultúre ale i v školskom či mimoškolskom prostredí.

Práve mladí ľudia tvoria cieľovú skupinu, ktorej musí byť venovaná zvláštna, osobitne významná a permanentná pozornosť v súvislosti s primárnou prevenciou tzv. látkových (drogových) i nelátkových závislostí. Platí, že predovšetkým mladí ľudia vo veku od 13 do 20 rokov sú veľmi rizikoví a pravdepodobnosť kontaktu či experimentu s látkovými i nelátkovými závislosťami, medzi nimi aj modernými komunikačnými technológiami, je práve u nich veľmi vysoká. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že novodobý fenomén tzv. komunikačných závislostí však číha na ľudí všetkých vekových kategórií.
Keďže prax prevencie sociálno-patologických javov musí mať svoj exaktný rámec, uvádzame pre komplexnosť, kde na akademickej pôde našich vysokých škôl sa učí predmet sociálna patológia. Je to najmä v študijných odboroch ako sociálna pedagogika, sociológia, sociálna práca, pedagogika voľného času, vychovávateľstvo, ale aj pri iných tzv. pomáhajúcich profesiách.


PhDr. Ingrid Hupková, PhD.,
riaditeľka kabinetu sociálnej prevencie
Národné osvetové centrum


Použitá a citovaná literatúra:
Hartl, P.– Hartlová, H.: Psychologický slovník. Praha: Portál, 2000, 774 s. ISBN
80-7178-303-X

Hupková, I.: Komunikačné závislosti v kontexte sociálnopatologických javov a osobnostné predpoklady, požiadavky na sociálne kompetencie realizátorov prevencie. In: Vychovávateľ. Educatio, ročník LVIII, 10/ 2009, s. 23 – 26, ISSN: 0139-6919

Hupková, I.: Komunikačné závislosti. In: Bedeker zdravia, ročník V,6/2009,
s. 82-83,ISSN: 1337-2734

Jedlička, R. et al.: Deti a mládež v náročných životných situáciách. Nové pohľady na problematiku životných kríz, deviácií a úlohu pomáhajúcich profesií. Praha: Thermis, 2005, 478 s. ISBN 80-7312-038-0

Kalina, K. et al: Drogy a drogové závislosti. Medziodborový prístup č.2, Praha: Úrad vlády Českej republiky, 2003, 343 s. ISBN 80-86734-05-6

Kraus, B. –  Honcová, J. : Sociální patologie. Hradec Králové: GAUDEAMUS, 2007, 325 s. ISBN 978-80-7041-896-3