Preskočiť na obsah

O nás

Národné osvetové centrum je štátnou príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorá zabezpečuje funkciu celoslovenského odborno-metodického pracoviska pre kultúrno-osvetovú činnosť. Svojou činnosťou podporuje rozvoj kultúrnych, osvetových a umeleckých aktivít v miestnych a regionálnych podmienkach, najmä v oblastiach:

  • záujmová umelecká činnosť,
  • vzdelávanie v kultúre,
  • edičná a publikačná činnosť,
  • výskumná činnosť a monitoring v kultúre,
  • výstavná a prezentačná činnosť.

Od roku 2012 realizuje národné projekty „Centrálna aplikačná infraštruktúra a registratúra“ a „Harmonizácia informačných systémov“, ktoré sú spolufinancované z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom Operačného programu Informatizácia spoločnosti, prioritnej osi 2 „Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry“.

Od roku 2013 je v pôsobnosti Národného osvetového centra plnenie úloh Európskeho kontaktného bodu, ktorý je súčasťou medzinárodnej siete zameranej na propagáciu a pomoc pri príprave a tvorbe projektov občianskych aktivít grantového programu Európa pre občanov 2007 – 2013.

Národné osvetové centrum je významnou kultúrno-spoločenskou organizáciou spolupracujúcou s ďalšími kultúrnymi inštitúciami, inštitúciami verejnej správy, samosprávami, tretím sektorom i širokou verejnosťou. Založenie organizácie sa viaže k roku 1958, keď sa zlúčili Osvetové ústredie a Slovenské ústredie ľudovej umeleckej tvorivosti a vznikol Osvetový ústav – priamy predchodca dnešného Národného osvetového centra.

História Národného osvetového centra

História vzniku Národného osvetového centra sa viaže  k 1.7.1953, keď Povereníctvo školstva a osvety zriadilo Osvetové ústredie v Bratislave. V tom istom roku vytvoril Slovenský výbor pre veci umenia Slovenské ústredie ľudovej umeleckej tvorivosti v Bratislave, ktoré Povereníctvo kultúry 1.1.1956 zmenilo
na Slovenský dom ľudovej umeleckej tvorivosti. Každá z týchto príspevkových organizácií si plnila svoje úlohy samostatne až do roku 1958, keď sa nariadením Povereníctva školstva a kultúry k 1.8.1958 obidve organizácie zlúčili a vznikol Osvetový ústav v Bratislave.

Osvetový ústav, priamy predchodca dnešného Národného osvetového centra, vznikol ako rezortné odborné pracovisko pre poradenstvo, vzdelávanie a dokumentačnú činnosť v kultúrno-osvetovej práci a záujmovej umeleckej činnosti. Počas svojej histórie prešiel zložitým vývojom.Viaceré zložky jeho činnosti sa odčleňovali do samostatných inštitúcií, napr. odčlenenie výstavnej činnosti do podniku Výstavníctvo v roku 1969,  výskumných kabinetov  do Výskumného ústavu kultúry a verejnej mienky v roku 1968. Zároveň sa zaraďovali do Osvetového ústavu krajské osvetové strediská ako kabinety ústavu a Doškoľovacie stredisko pre vzdelávanie pracovníkov odborov kultúry národných výborov a pracovníkov osvetových zariadení.
Osvetový ústav vykonával teoretickú, koncepčnú, rozborovú, metodicko-poradenskú a vydavateľskú činnosť. Usporadúval školenia a konferencie pre osvetových pracovníkov, metodicky rozvíjal súťaže, prehliadky a festivaly záujmovej umeleckej činnosti, organizoval vrcholné prehliadky. Staral sa o reprezentáciu záujmovo umeleckej činnosti v zahraničí, vydával bohatú knižnú a časopiseckú produkciu.

V roku 1990 rozhodnutím Ministerstva kultúry SR zanikol Osvetový ústav a bolo vytvorené Národné osvetové centrum s novým vymedzením činnosti a poslania ako teoretické, koncepčné, výskumné, informačné, výchovno-vzdelávacie, edičné a organizačné pracovisko pre rozvoj a skvalitňovanie kultúry v miestnych podmienkach, pričom od roku 1996  plnilo úlohy metodického centra pre osvetovú činnosť.

Počas celej histórie organizácie bola jej činnosť formovaná zákonom č. 52/1959 Zb.
o osvetovej činnosti (Osvetový zákon)  v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 131/1970 Zb. o zriadení krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike a o opatreniach s tým súvisiacich, zákona Slovenskej národnej rady č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach, zákona č. 186/1997 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 52/1959 Zb. o osvetovej činnosti (Osvetový zákon) v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších predpisov a v posledných rokoch zákonom  č. 61/2000 z 9. februára 2000 o osvetovej činnosti. Ďalšou významnou skutočnosťou, ktorá výrazne zmenila kompetencie Národného osvetového centra vo vzťahu k osvetovým zariadeniam na území jednotlivých samosprávnych krajov  bol zákon  č. 416/2001 Z. z. z 20. septembra 2001 o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a  vyššie územné celky, na základe ktorého prešli na samosprávne kraje pôsobnosti na viacerých úsekoch kultúry.
V oblasti osvetovej činnosti prešlo na samosprávne kraje právo:

  • zriaďovať, zakladať, zlučovať a rušiť osvetové zariadenia s pôsobnosťou na území samosprávneho kraja;
  • zabezpečovať a koordinovať osvetovú činnosť prostredníctvom osvetových zariadení, ktorých zriaďovateľom je samosprávny kraj;
  • ustanovovať vybrané osvetové zariadenia pre odborno-poradenskú, metodickú a informačno-dokumentačnú činnosť na území samosprávneho kraja;

Riaditeľmi Osvetového ústavu a neskôr Národného osvetového centra boli postupne: Jozef Holický, Jaroslav Čelko, Michal Masaryk, Ctibor Tahy, Viliam Fábry, Andrej Greš, Ján Kuba, Ján Tazberík, Matej Vagač, Miroslav Pius, Ján Tazberík, Jana Kresáková. Od roku 2017 je generálnym riaditeľom Ing. Jaroslav Mendel.