Preskočiť na obsah

Za vinše po grajcäri

Už vyše sto rokov sa ochotníci v Hubovej na dolnom Liptove usilujú spestrovať vianočné sviatky divadelným predstavením. Ich repertoár býval za toľký čas veľmi pestrý, lebo s hrami chceli potom uspieť aj na súťažiach. Siahali teda i po náročných, naskrze nevianočných témach. Tentoraz však, bez ohľadu na súťaže, brnkli na strunu vyslovene vianočnú a svojskú – na hubovské ľudové tradície. Opreli sa o zápisy dlhoročného kronikára Karola Okáľa i o poznatky a skúsenosti režiséra Milana Matisa.

K. Okáľ, ktorý, žiaľ, takmer pred dvoma rokmi odišiel na večnosť, zanechal v kronike i na internete ako bloger pásmo starodávnych miestnych zvykov od Lucie do Troch kráľov. To úspešne využívali ešte za jeho života miestne školy. Prvá po ňom siahla riaditeľka hubovskej školy Anna Bruková a so žiakmi prvého až štvrtého ročníka a s pomocou kronikára i režiséra Milana Matisa pripravila na 25. decembra 1999 v kultúrnom dome v Hubovej príťažlivé predstavenie.
...
Predstavenie Od Lucie do Troch kráľov tvorilo teda pásmo drobných výstupov, prednášaných a spievaných drobnými skupinkami výlučne v dialekte. Tieto výstupy spájal a obsahovo dopĺňal rozprávač a okrem neho aj tri postavy – gazda s gazdinou a ich šikovná dcéra Žofka. Rozprávač rozprával spisovne, trojica hercov v dialekte. Domácich gazdov stvárnili skúsení hubovskí divadelníci, ktorí sa celé predstavenie usilovne zvŕtali na javisku v ustavičnom pohybe a v práci. Nikdy nemali prázdne ruky ani nesedeli nečinne. Pripravovali vianočnú výzdobu dedinskej izby, pohostenie pre vinšovníkov, vítali hostí, chválili prednesy i spevy, nedostatky obracali na žart, ponúkali páleným, vyplácali orieškami, jabĺčkami, makovníkmi, buchtami, „grajc?rikmi“ a vyprevádzali návštevníkov na priedomie.
...
Dušou celej produkcie bol Milan Matis, ktorý napísal scenár, navrhol scénu, kostýmy i rekvizity, režíroval, usmerňoval zvukárov i osvetľovačov a všetko zosúladil. Predstavenie otvorili a ukončili najspievanejšie vianočné a novoročné piesne, aby sa k spevu mohlo pripojiť aj hľadisko. Rozprávač nezabudol pripomenúť, že sa blíži šesťstoročné jubileum prvej písomnej zmienky o dedine a že kultúrne a duchovne najpôsobivejšie slávenie Vianoc v dejinách Gombáša – Hubovej zabezpečoval v uplynulom storočí popri divadelníkoch miestny hudobno-spevácky súbor Liptov. V kostole, na veži, pri spievaní, koledovaní a vyhrávaní po dedine aj pri usporadúvaní zábav sa popri tancovačke oproti dnešku viac spievalo, než pilo a fajčilo... A tak aj toto ľudové pásmo sa končilo otvorením tradičnej štefanskej ľudovej veselice.
Mária Rapošová
Foto archív DS Hubová

Už vyše sto rokov sa ochotníci v Hubovej na dolnom Liptove usilujú spestrovať vianočné sviatky divadelným predstavením. Ich repertoár býval za toľký čas veľmi pestrý, lebo s hrami chceli potom uspieť aj na súťažiach. Siahali teda i po náročných, naskrze nevianočných témach. Tentoraz však, bez ohľadu na súťaže, brnkli na strunu vyslovene vianočnú a svojskú – na hubovské ľudové tradície. Opreli sa o zápisy dlhoročného kronikára Karola Okáľa i o poznatky a skúsenosti režiséra Milana Matisa.K. Okáľ, ktorý, žiaľ, takmer pred dvoma rokmi odišiel na večnosť, zanechal v kronike i na internete ako bloger pásmo starodávnych miestnych zvykov od Lucie do Troch kráľov. To úspešne využívali ešte za jeho života miestne školy. Prvá po ňom siahla riaditeľka hubovskej školy Anna Bruková a so žiakmi prvého až štvrtého ročníka a s pomocou kronikára i režiséra Milana Matisa pripravila na 25. decembra 1999 v kultúrnom dome v Hubovej príťažlivé predstavenie....Predstavenie Od Lucie do Troch kráľov tvorilo teda pásmo drobných výstupov, prednášaných a spievaných drobnými skupinkami výlučne v dialekte. Tieto výstupy spájal a obsahovo dopĺňal rozprávač a okrem neho aj tri postavy – gazda s gazdinou a ich šikovná dcéra Žofka. Rozprávač rozprával spisovne, trojica hercov v dialekte. Domácich gazdov stvárnili skúsení hubovskí divadelníci, ktorí sa celé predstavenie usilovne zvŕtali na javisku v ustavičnom pohybe a v práci. Nikdy nemali prázdne ruky ani nesedeli nečinne. Pripravovali vianočnú výzdobu dedinskej izby, pohostenie pre vinšovníkov, vítali hostí, chválili prednesy i spevy, nedostatky obracali na žart, ponúkali páleným, vyplácali orieškami, jabĺčkami, makovníkmi, buchtami, „grajc?rikmi“ a vyprevádzali návštevníkov na priedomie....Dušou celej produkcie bol Milan Matis, ktorý napísal scenár, navrhol scénu, kostýmy i rekvizity, režíroval, usmerňoval zvukárov i osvetľovačov a všetko zosúladil. Predstavenie otvorili a ukončili najspievanejšie vianočné a novoročné piesne, aby sa k spevu mohlo pripojiť aj hľadisko. Rozprávač nezabudol pripomenúť, že sa blíži šesťstoročné jubileum prvej písomnej zmienky o dedine a že kultúrne a duchovne najpôsobivejšie slávenie Vianoc v dejinách Gombáša – Hubovej zabezpečoval v uplynulom storočí popri divadelníkoch miestny hudobno-spevácky súbor Liptov. V kostole, na veži, pri spievaní, koledovaní a vyhrávaní po dedine aj pri usporadúvaní zábav sa popri tancovačke oproti dnešku viac spievalo, než pilo a fajčilo... A tak aj toto ľudové pásmo sa končilo otvorením tradičnej štefanskej ľudovej veselice.

Mária Rapošová
Foto archív DS Hubová

Za vinše po grajcäriZa vinše po grajcäri