Preskočiť na obsah

Odišla Guľôčka, Matka Guráž...

Vladimír Štefko: Odišla Guľôčka, Matka Guráž...
(9. 9. 1957 – 2. 1. 2017)
Volala sa Štefánia Slobodová, ale všetci ju volali Pepka. Bola zo Zelenča, ale ona vravela, že je z Linča. Bola predavačkou v obchode, ale preslávila sa ako herečka. V legendárnom Z-divadle. A to bolo známe nielen v Československu, ale účinkovalo aj v bývalej Juhoslávii, Rakúsku, Taliansku, Anglicku, Nemecku, Bulharsku, Maďarsku, Francúzsku, Belgicku, Rusku – najďalej v Japonsku. A dvakrát na Svetovom festivale amatérskeho divadla v Monaku. Divadlo i Pepka zbierali všade uznanie a ceny. A, samozrejme, aj na najvyšších domácich fórach. Bola prvou laureátkou Ceny Jozefa Kronera za celoživotné dielo v oblasti hereckej tvorby v amatérskom divadle (2004).
Nezačínala však na javisku, ale za ním – ako šepkárka. Divadlo ju očarilo, ostych však bol väčší. Až na jednej skúške javiskovej adaptácie Gogoľovho románu Mŕtve duše veľký divadelný mág Jozef Bednárik rezolútne povedal: „Čo sa ondzíš?! Budeš hrať, text vieš!“ Tak vznikla Pepkina prvá pozoruhodná kreácia, statkárka Sobakievičová (1979). Nehrala v Plautovom Chvastúňovi (1976), ani v hre bratov Čapkovcov Zo života hmyzu (1977), ani v Shakespearovej hre Koniec všetko napraví (1978). Mimochodom, s touto inscenáciou sa začala púť Z-divadla po zahraničí – zaujala na európskom festivale netradičného divadla v rakúskom Villachu.
Potom už nasledovali inscenácie, v ktorých Pepka hrala veľké a významné postavy – Šuchtáda v Donovi Juanovi podľa Tirsa de Molinu (1980), slečnu Rouseletovú v Maupassantovej Guľôčke (1981), Matku Guráž v rovnomennej dráme B. Brechta (1985), Matku v adaptácii poviedky F. Kafku Premena, alebo O tem, jako sa ráz zobudzil pán Gregor Samsa vo svojej postely a ziscil, že sa premenyl na obludný hmyz (1985).
...
Posledné dejstvo života herečky Štefánie Slobodovej bolo už bolestné. Krutá choroba čoraz viac obmedzovala jej životný elán. No aj pri slzách ešte vždy preblesol jej charakteristický úsmev.
V Zelenči sa s Pepkou lúčili 5. januára 2017 nielen jej divadelní kolegovia, mnoho Zelenčanov, ale aj viacerí divadelníci zo Slovenska a priatelia zo zahraničia. Fanúšikov mala neúrekom. Celkom zaslúžene. Odišla legenda, na ktorú sa nezabúda. Emblém Z-divadla.
Vladimír Štefko
Foto Filip Lašut

(9. 9. 1957 – 2. 1. 2017)

Odišla Guľôčka, Matka Guráž...Volala sa Štefánia Slobodová, ale všetci ju volali Pepka. Bola zo Zelenča, ale ona vravela, že je z Linča. Bola predavačkou v obchode, ale preslávila sa ako herečka. V legendárnom Z-divadle. A to bolo známe nielen v Československu, ale účinkovalo aj v bývalej Juhoslávii, Rakúsku, Taliansku, Anglicku, Nemecku, Bulharsku, Maďarsku, Francúzsku, Belgicku, Rusku – najďalej v Japonsku. A dvakrát na Svetovom festivale amatérskeho divadla v Monaku. Divadlo i Pepka zbierali všade uznanie a ceny. A, samozrejme, aj na najvyšších domácich fórach. Bola prvou laureátkou Ceny Jozefa Kronera za celoživotné dielo v oblasti hereckej tvorby v amatérskom divadle (2004).
Nezačínala však na javisku, ale za ním – ako šepkárka. Divadlo ju očarilo, ostych však bol väčší. Až na jednej skúške javiskovej adaptácie Gogoľovho románu Mŕtve duše veľký divadelný mág Jozef Bednárik rezolútne povedal: „Čo sa ondzíš?! Budeš hrať, text vieš!“ Tak vznikla Pepkina prvá pozoruhodná kreácia, statkárka Sobakievičová (1979). Nehrala v Plautovom Chvastúňovi (1976), ani v hre bratov Čapkovcov Zo života hmyzu (1977), ani v Shakespearovej hre Koniec všetko napraví (1978). Mimochodom, s touto inscenáciou sa začala púť Z-divadla po zahraničí – zaujala na európskom festivale netradičného divadla v rakúskom Villachu.
Potom už nasledovali inscenácie, v ktorých Pepka hrala veľké a významné postavy – Šuchtáda v Donovi Juanovi podľa Tirsa de Molinu (1980), slečnu Rouseletovú v Maupassantovej Guľôčke (1981), Matku Guráž v rovnomennej dráme B. Brechta (1985), Matku v adaptácii poviedky F. Kafku Premena, alebo O tem, jako sa ráz zobudzil pán Gregor Samsa vo svojej postely a ziscil, že sa premenyl na obludný hmyz (1985).
...
Posledné dejstvo života herečky Štefánie Slobodovej bolo už bolestné. Krutá choroba čoraz viac obmedzovala jej životný elán. No aj pri slzách ešte vždy preblesol jej charakteristický úsmev.
V Zelenči sa s Pepkou lúčili 5. januára 2017 nielen jej divadelní kolegovia, mnoho Zelenčanov, ale aj viacerí divadelníci zo Slovenska a priatelia zo zahraničia. Fanúšikov mala neúrekom. Celkom zaslúžene. Odišla legenda, na ktorú sa nezabúda. Emblém Z-divadla.

Vladimír Štefko
Foto Filip Lašut

(celý článok si prečítate v Javisku 1/2017)