Preskočiť na obsah

Divadlo Makyta po jedenástich rokoch opäť ožilo

Mária Frankovská: Divadlo Makyta po jedenástich rokoch opäť ožilo
Súbor, ktorý sa na dlhé desaťročia zapísal zlatými písmenami do kroniky slovenského ochotníckeho divadla, po dlhšej tvorivej pauze opäť roztlieskal domáce publikum.
Od jeho vzniku minulo už sedemdesiatjeden sezón, ale odkaz prvých zanietených členov je očividne stále živý. Za svoje aktívne obdobie vdýchli na divadelných doskách život viac ako stovke titulov a ako prví slovenskí ochotníci sa dostali na divadelný festival do Monaka. „Pamätám si, že v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa rok čo rok uvádzalo aj niekoľko nových predstavení. Ťažko sa mi vyberajú najreprezentatívnejšie tituly, určite však za spomenutie stojí Revízor, Lakomec, Osem žien, Zlatý koč, Ženský zákon či Chytráctvo majstra Pathelina. Najúspešnejšou hrou však boli podľa mňa Fyzici,“ spomína na časy slávy aktuálny vedúci súboru Stanislav Kozáčik, ktorý medzi členov DS Makyta zapadol v roku 1970. Práve dráma z pera Fridricha Dürrenmatta patrila k tým inscenáciám, za ktoré si púchovský súbor vyslúžil u kritiky prirovnávanie k profesionálom.
...
V zákulisí sa okrem vzrušenia z premiéry vznášal vo vzduchu aj entuziazmus z ďalších plánov. „Už keď som sa odhodlal a obetoval hodiny a dni cestovaniu medzi Prahou, Bratislavou, Trnavou a Púchovom, prenášam počas neho v hlave aj ideu, že by sa malo pokračovať ďalej. Nedávam si ružové okuliare, pretože viem, že súbor stojí väčšinou na dôchodcoch a niektorí už majú aj zdravotné problémy a následné, napríklad aj pohybové obmedzenia. Potrebovali by sme prílev nových nadšených ochotníkov,“ kriticky hodnotí plány do budúcnosti režisér Peter Mešo. Zároveň tajomne hovorí aj o ďalších, náročnejších tituloch, ktorými by chcel udržiavať zapálených divadelníkov „v prevádzkovej teplote“. To, koniec koncov, môžete urobiť aj vy, ak im prídete zatlieskať na niektorú z plánovaných repríz.
???Mirka Frankovská
Foto: archív súboru
Súbor, ktorý sa na dlhé desaťročia zapísal zlatými písmenami do kroniky slovenského ochotníckeho divadla, po dlhšej tvorivej pauze opäť roztlieskal domáce publikum.

Divadlo MakytaOd jeho vzniku minulo už sedemdesiatjeden sezón, ale odkaz prvých zanietených členov je očividne stále živý. Za svoje aktívne obdobie vdýchli na divadelných doskách život viac ako stovke titulov a ako prví slovenskí ochotníci sa dostali na divadelný festival do Monaka. „Pamätám si, že v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa rok čo rok uvádzalo aj niekoľko nových predstavení. Ťažko sa mi vyberajú najreprezentatívnejšie tituly, určite však za spomenutie stojí Revízor, Lakomec, Osem žien, Zlatý koč, Ženský zákon či Chytráctvo majstra Pathelina. Najúspešnejšou hrou však boli podľa mňa Fyzici,“ spomína na časy slávy aktuálny vedúci súboru Stanislav Kozáčik, ktorý medzi členov DS Makyta zapadol v roku 1970. Práve dráma z pera Fridricha Dürrenmatta patrila k tým inscenáciám, za ktoré si púchovský súbor vyslúžil u kritiky prirovnávanie k profesionálom.
...
V zákulisí sa okrem vzrušenia z premiéry vznášal vo vzduchu aj entuziazmus z ďalších plánov. „Už keď som sa odhodlal a obetoval hodiny a dni cestovaniu medzi Prahou, Bratislavou, Trnavou a Púchovom, prenášam počas neho v hlave aj ideu, že by sa malo pokračovať ďalej. Nedávam si ružové okuliare, pretože viem, že súbor stojí väčšinou na dôchodcoch a niektorí už majú aj zdravotné problémy a následné, napríklad aj pohybové obmedzenia. Potrebovali by sme prílev nových nadšených ochotníkov,“ kriticky hodnotí plány do budúcnosti režisér Peter Mešo. Zároveň tajomne hovorí aj o ďalších, náročnejších tituloch, ktorými by chcel udržiavať zapálených divadelníkov „v prevádzkovej teplote“. To, koniec koncov, môžete urobiť aj vy, ak im prídete zatlieskať na niektorú z plánovaných repríz.

Mirka Frankovská
Foto: archív súboru

(celý článok si prečítate v Javisku 1/2017)