Preskočiť na obsah

Bábkarka a metodička hornej Nitry

Jaroslava Čajková: Bábkarka a metodička hornej Nitry
(13. 2. 1965 – 12. 2. 2017)
Sama bola tvorivou umeleckou dušou – bábkarkou, výtvarníčkou, divadelníčkou.
Skončila Strednú umeleckopriemyselnú školu v Kremnici, čo ovplyvnilo jej ďalší profesionálny život, ktorý z veľkej časti venovala Regionálnemu kultúrnemu centru v Prievidzi.
Mnohí sme mali možnosť vidieť ju v predstaveniach súboru Hrčka z Novák či Divadla dvoch v Prievidzi, v bábkarských sólových výstupoch a prežiť hravé chvíle s ňou a jej bábkami. Bola aj všestrannou kultúrnou pracovníčkou, ktorá pomáhala iným na hornej Nitre, aby sa mohli rozvíjať a realizovať. Kurátorka výstav, manažérka divadelných súborov, organizátorka recitačných a literárnych podujatí, organizátorka a lektorka tvorivých dielní, jedna zo zakladateliek prvého a jediného celoštátneho festivalu seniorského divadla na Slovensku, spoluorganizátorka Beniakových Chynorian – tým všetkým bola Katarína Súkeníková (13. 2. 1965 – 12. 2. 2017), s ktorou sme sa rozlúčili 17. februára na Novom cintoríne v Novákoch-Lelovciach.
Celoštátne podujatia bez nej akoby neboli celkom kompletné, lebo tam, kde prišla, prinášala nielen pozitívnu energiu, úprimný úsmev, pre ktoré sme ju volali naše slniečko, ale aj tvorivé nápady a kolektívneho ducha.
Pozornosť, ktorú venovala svojmu regiónu a jeho tvorcom v každej umeleckej oblasti, bola príkladná. S akým citom, hrdosťou a starostlivosťou prichádzala na celoštátne súťaže, festivaly a podujatia so súbormi či úspešnými jednotlivcami zo svojho regiónu. Na poslednej Scénickej žatve sprevádzala vyše sedemdesiatročného víťaza Hviezdoslavovho Kubína nielen ako metodička, ale ako žena, ktorej odovzdanie, podpora a pomoc vysoko presiahli jej pracovnú povinnosť.
Katka Súkeníková v jednom zo svojich rozhovorov povedala, že „všetko už raz bolo. A my sme tu na to, aby sme to znova objavovali, tu a teraz.“ Hodnotu jej pôsobenia a práce budeme mnohí objavovať nielen tu a teraz, ale ešte celé roky.
Česť jej pamiatke.
Jaroslava Čajková
Foto Filip Lašut

(13. 2. 1965 – 12. 2. 2017)

Bábkarka a metodička hornej NitrySama bola tvorivou umeleckou dušou – bábkarkou, výtvarníčkou, divadelníčkou.
Skončila Strednú umeleckopriemyselnú školu v Kremnici, čo ovplyvnilo jej ďalší profesionálny život, ktorý z veľkej časti venovala Regionálnemu kultúrnemu centru v Prievidzi.
Mnohí sme mali možnosť vidieť ju v predstaveniach súboru Hrčka z Novák či Divadla dvoch v Prievidzi, v bábkarských sólových výstupoch a prežiť hravé chvíle s ňou a jej bábkami. Bola aj všestrannou kultúrnou pracovníčkou, ktorá pomáhala iným na hornej Nitre, aby sa mohli rozvíjať a realizovať. Kurátorka výstav, manažérka divadelných súborov, organizátorka recitačných a literárnych podujatí, organizátorka a lektorka tvorivých dielní, jedna zo zakladateliek prvého a jediného celoštátneho festivalu seniorského divadla na Slovensku, spoluorganizátorka Beniakových Chynorian – tým všetkým bola Katarína Súkeníková (13. 2. 1965 – 12. 2. 2017), s ktorou sme sa rozlúčili 17. februára na Novom cintoríne v Novákoch-Lelovciach.
Celoštátne podujatia bez nej akoby neboli celkom kompletné, lebo tam, kde prišla, prinášala nielen pozitívnu energiu, úprimný úsmev, pre ktoré sme ju volali naše slniečko, ale aj tvorivé nápady a kolektívneho ducha.
Pozornosť, ktorú venovala svojmu regiónu a jeho tvorcom v každej umeleckej oblasti, bola príkladná. S akým citom, hrdosťou a starostlivosťou prichádzala na celoštátne súťaže, festivaly a podujatia so súbormi či úspešnými jednotlivcami zo svojho regiónu. Na poslednej Scénickej žatve sprevádzala vyše sedemdesiatročného víťaza Hviezdoslavovho Kubína nielen ako metodička, ale ako žena, ktorej odovzdanie, podpora a pomoc vysoko presiahli jej pracovnú povinnosť.
Katka Súkeníková v jednom zo svojich rozhovorov povedala, že „všetko už raz bolo. A my sme tu na to, aby sme to znova objavovali, tu a teraz.“ Hodnotu jej pôsobenia a práce budeme mnohí objavovať nielen tu a teraz, ale ešte celé roky.
Česť jej pamiatke.

Jaroslava Čajková