Preskočiť na obsah

Nenápadní pozorovatelia

Stretávali sme ich často v dvojici aj oddelene. S hlbokým záujmom sledovali všetko dianie na Scénickej žatve. Mladí, sympatickí, vysokí, štíhli muži radi komunikovali s každým účastníkom o festivale, divadle, ale nielen o ňom. Guido Bosua, koordinátor Platform Theater v Holandsku (s podnázvom Vášeň pre divadlo s deťmi a mladými ľuďmi) a Benny Lindelauf, autor a dramatik.

Dlhé roky chodila na Scénickú žatvu z Holandska Yoke Elbers. Ste tu namiesto nej?
G. B.: Pani Elbers zastupovala AITA/IATA a ja som koordinátorom inej inštitúcie – Platform Theatre (Divadelná platforma), čo je sieť a organizácia združujúca divadelné aktivity, ktoré tvoria deti a ktoré sú určené pre deti a mládež. Nejde len o divadlo, ale aj iné tvorivé aktivity. Sieť sa začala tvoriť v roku 2006 zo špeciálnych divadelných škôl pre deti a mládež a každý rok sa tento okruh postupne rozširoval.

► Aký typ aktivít pripravuje Divadelná platforma pre svojich členov?
G. B.: V Holandsku pripravujeme v Deventeri festival talentov Havenwerk (tento rok bol 27. – 29. 5.), kde sa predstavujú divadelné, tanečné a hudobné skupiny. Jednou z našich dôležitých aktivít je tiež výmena a vzájomná inšpirácia nielen v rámci Holandska, ale celej Európy. Ide najmä o výmenné pobyty mladých ľudí, ktorí robia divadlo, mladých režisérov a tvorcov. Sieť sprostredkúva výmeny najmä divadelných súborov a režisérov.

► Ako je v Holandsku organizovaný život amatérskeho divadla?
G. B.: To je zložitejší príbeh. My nemáme taký typ ústrednej inštitúcie, aká je u vás na Slovensku. Máme menší regionálny inštitút, ale ten nie je špeciálne pre amatérske divadlo. Zbiera informácie a posilňuje pozície osobností, ktoré sa venujú amatérskemu divadlu. Máme dosť malých festivalov, ale nemáme pevnú štruktúru a nie sú medzi nimi ani pevnejšie či výmenné väzby. Vlastne sa tu môžeme veľa učiť. Máme síce veľa, ale izolovaných divadelných aktivít.

► A aká je vaša pozícia v divadelnom živote v Holandsku?
G. B.: Pôsobím ako výchovný partner divadla mladých v Rotterdame, koordinujem celonárodnú platformu divadla mladých, organizujem stretnutia, výmeny, som učiteľom dramatickej výchovy, aj režírujem, no najmä organizujem život detí a mládeže, pripravujem pre nich rôzne stretnutia a podujatia.
B. L.: Ja zasa píšem hry pre nezávislé a amatérske divadlá, možno povedať na objednávku. Tému im prinášam sám alebo si ju určia a oni potom hru hrajú.

► Aké témy pre súbory spracúvate?
B. L.: Sú to témy tínedžerov a mladých dospelých, ďalej postavenia detí vo svete dospelých. Dospelí vytvárajú deťom pravidlá, ktoré ony často narúšajú a chcú si vytvárať svoje vlastné. Spracúvam vlastne konflikty medzi svetom dospelých a svetom detí. Minulý rok som napísal hru o veľkom nešťastí, ktoré sa stalo na juhu Holandska a zabilo trinásť robotníkov v továrni. Moja hra je o štyroch mladých ľuďoch, ktorých toto nešťastie postihlo a prudko zmenilo ich detstvo na problémy dospelých.

...

► Ste na Slovensku alebo Scénickej žatve po prvý raz? Ako hodnotíte tento festival?
L. B.: Áno, je to naša prvá návšteva. Ako prvú som si uvedomil na vašom festivale silnú tradíciu a vzťah k literatúre. Veľa predstavení, ktoré sme tu videli, malo základ v literatúre, v starých príbehoch, rytmoch, čo sa mi veľmi páči. Keďže som spisovateľ, teší ma, že využívate pôvodný text priamo alebo transformovaný, napríklad text Starého zákona alebo Márquezov román Sto rokov samoty a som rád, že aj poézia tu žije na javisku. V Holandsku sa trochu odkláňame od literatúry a dávnych príbehov. Tu oceňujem veľkú divadelnú pestrosť, koncentrovanosť réžie, hereckej tvorby i reakcie publika. Hoci nerozumiem po slovensky, páči sa mi aj práca so slovom.
G. B.: Ja veľmi oceňujem kolektívnu súhru vašich súborov. Tu nie je zvykom, že herec individualista sa predvádza, exhibuje, upriamuje na seba pozornosť. Súbory tvoria kolektívne a jednotlivci sa na scéne vzájomne rešpektujú a spoločne formujú predstavenia.

► Ak by ste organizovali medzinárodný festival, vedeli by ste si naň niečo vybrať z tohtoročnej Scénickej žatvy?
B. L.: Áno, určite pozoruhodnú filozofickodivadelnú diskusiu o viere a náboženstve Pojednávanie vo veci Genesis, či klasické, ale vizuálne inšpiratívne a imaginatívne spracovanie Márquezovho románu Príbeh z Maconda.
G. B.: Mňa zaujala, aj kvôli mojej skautskej práci s 10 – 20 ročnými mladými ľuďmi bábková inscenácia Lietajúci Santini, najmä využitím malých bábok, ale aj práca detí a ich spracovanie poviedky Rysavá jalovica.

Pripravila a preložila
Jaroslava Čajková
Foto Guido Bosna

Nenápadní pozorovatelia