Preskočiť na obsah

Na báze občianskych združení

Na Scénickej žatve bolo tento rok viacero zahraničných pozorovateľov, medzi nimi aj profesionálny herec, dramatik, režisér, dnes organizátor a prezident Maďarského strediska AITA/IATA János Regős. Aj keď nebol na festivale po celý čas, bolo ho vidieť všade.

Ako by ste mohli predstaviť súčasnú situáciu amatérskeho divadla v Maďarsku?
Na báze občianskych združeníNaše divadlo dnes zastrešuje Maďarská federácia amatérskych divadiel a hercov (HFATP), čo je nezisková občianska organizácia od svojho založenia v roku 1995. V súčasnej dobe nemáme normatívne dotácie od štátu, takže sa musíme spoliehať na naše členské poplatky a niektoré štátne dotácie.
Dlhé desaťročia sme mali u nás Maďarský kultúrny inštitút, ktorý slúžil ako naša vládna inštitúcia, s pracovníkmi oddanými verejnej službe. Tento inštitút sa v dôsledku celého radu osobných a organizačných opatrení musí vzdať svojho oprávnenia. V januári 2017 vláda zavrie celý inštitút. Ako doplňujúce vysvetlenie v zátvorke musím povedať, že keď sa pozrieme celkovo na našu krajinu, v Maďarsku sa teraz všetko mení, čo znamená, že všetko treba nahradiť niekým alebo niečím iným, bez ohľadu na to, či to predtým bolo dobré alebo zlé. Často citujem nášho herca a režiséra Tamása Fodora, ktorý hovorí: „Krajina je zavretá kvôli dookola prebiehajúcim zmenám.“ Takže nakoniec sa dnes ako občianska organizácia snažíme vyrovnať takmer so všetkým, čo má do činenia s amatérskym divadlom, okrem iného aj s riadením medzinárodných vzťahov.

...

Vy neorganizujete a nerežírujete divadlo len v Maďarsku, ale aj v ďalších krajinách vrátane USA. Ako vnímate divadlo v Európe a v USA? Existujú medzi nimi nejaké rozdiely?
Režíroval som sedem vlastných hier v divadle Szkéné Színház v Budapešti, ktoré som riadil 31 rokov. Bolo relatívne ľahké uvádzať na scénu hry vo vlastnom divadle. Jediný problém bol dohodnúť sa s hercami, ktorí boli angažovaní v rôznych iných produkciách. Vo väčšine prípadov sme preto museli skúšať od neskorých nočných hodín do rána. V USA som pracoval v ideálnych podmienkach, keď som režíroval svoju hru Piroška – Rodinná hystéria s odporučenými profesionálnymi a amatérskymi hercami. Herci boli veľmi otvorení a motivovaní hrať v tejto maďarskej hre; dokonca som v New Yorku našiel priateľa, ktorý jej text preložil do „miestneho dialektu“.
Medzi európskymi a americkými divadlami je veľa rozdielov. Predovšetkým, v USA svet profesionálov sa prísne odlišuje od sveta amatérov. Prvý je založený na odborovom systéme, druhý na slobodnej voľbe. Ale zároveň oba žijú v mierovom spolužití a takzvaný okrajový alebo avantgardný svet si vybojoval svoju prestíž a postavenie vynikajúcimi umeleckými výsledkami. Len veľmi zriedka štát priamo podporuje divadlá, takže súkromné dary tu hrajú významnú úlohu. V Európe rozdelenie medzi jednotlivými oblasťami divadla nie je také striktné a vlády prostredníctvom grantových schém dávajú divadlám oveľa viac dotácií.

...

Ako vidíte, prijímate a hodnotíte Scénickú žatvu a tento ročník pre svoju prácu a amatérske divadlo v Maďarsku a strednej Európe?
Nemohol som byť po celý čas na festivale a nevidel som všetko. Páčilo sa mi veľmi, že mesto otvorilo divadelné priestory pre amatérov; tiež som obdivoval dobre vybavené divadelné sály. Z toho, čo som videl z mládežníckych súborov (deti a študenti), je badateľné, že ich formujú dospelí aj v staršom veku. Veľmi sa mi páčila práca súborov Trma-vrma a Tote Tam s inscenáciou Slováci sme od rodu! (budem sa snažiť ich dostať na ďalší PROGRESS) a z predstavení dospelých adaptácia Márqueza. Dobré je, že festival je otvorený pre všetky generácie. To, čo by som naozaj rád videl aj na našich festivaloch, je množstvo divákov, aké ste vy mali v Martine. Bolo by dobre, keby ste si mohli dovoliť, aby súbory mohli zostať po celý čas na festivale a divadelníci mohli venovať pozornosť aj ostatným predstaveniam. Naozaj unikátne a prekvapujúce bolo popoludňajšie filmové stretnutie s plným hľadiskom a Petrom Konečným.

...

Rozhovor s prezidentom Slovenského strediska AITA/IATA Jozefom Krasulom pokladám za veľkú šancu znovu oživiť slovensko-maďarské výmenné vzťahy v amatérskom divadle. Sme tak blízko pri sebe; aj niektorí politici by sa mali pozerať na naše spoločné vzťahy z iného uhla pohľadu.

Pripravila Jaroslava Čajková
Foto archív J. Regősa